3 krátke okamihy s básnikom Gabrielom Némethom
Vyznanie
/ venujem priateľke D. /
Kosti mi praskajú
ako staré parkety.
Na lustri hniezdi svetlo
zložené pod
krídla opusteného vtáka.
Tá jeseň. – Október počíta
zo stromov listy
a roznáša ich
všetkým rekomando.
Nesie správy, včera, zajtra, dnes.
Vietor veje zo severu.
Je mrazivá jeseň ako kosa.
Padá studený, kvapka
po kvapke jesenný dážď.
Láska moja, najsladšie pery máš
ako vášeň v ohni med.
Na chvíľu, v tichu básne zastal čas.
Milujem ťa.....Teraz,
v tomto okamihu plných krás.
V kaviarni U Michala
/ na pamiatku Karola Péma /
Čas preteká medzi prstami.
Na námestí práve odbilo desať
a básnici sa vracajú z kaviarne,
v ktorej každý je básnikom.
Sú siedmi ako dni v týždni.
Sedem poslovia slova.
Trocha málo básnikov na jedno mesto.
Dnes pri víne svojimi rečami,
chceli zrušiť režim.
Pozriem sa na hodinky, už bežím.
Stihnem električku číslo päť?
V kaviarni U Michala
boli barmanky krásne ako kvet,
A dnes vraciam sa do nej po rokoch.
Je oslava, - Karol Pém oslavuje päťdesiatku.
Má skvelé myšlienky a nemá myseľ krátku.
Vraciam sa späť, nikde nevidím Karola,
Akurát Jožo Urban vchádza do dvora.
Pýtam sa ho... „ Karol neprišiel?“
Odpovie mi. „ Zomrel na srdce ako básnik pravý.“
Vyhŕkne mi slza z oka. Bolesť mi srdce dlávi,
že takto skončím raz aj ja,
Jednoduchá rovn
Láska,
je jednoduchá rovnica života,
kde ľavá strana sa
nemusí rovnať pravej
Láska,
je On a Ona.
On,
pešiak na šachovnici,
svojej kráľovnej
nikdy nedá mat,
pretože ju miluje,
má ju neskutočne rád.
Všetko je
jednoduchá rovnica života.
Dve spojené dlane,
cez most rieky, ktorá spája
Na lásku
Ona a on : - Musia byť
jednoducho dvaja.