Spoločné áno
Rana sa otvárala na ostrie konzervy.
Ráno bolo spečatené Božou krvou.
Nechávalo si slzy do rezervy.
Vykročilo vpred, istotou prvou,
Horelo hnedo –žlté farebné lístie.
V jabloňovom sade mladé jablone stáli.
Prosil som „ Ach, môj Kriste,
Daj nám viac, Tvojej lásky sa nám máli.
Nebo bolo a je vlhké ako čierna zem.
Svojim srdcom milujem ťa vždy
Všetko i Tvoje posledné rekviem,
za súmraku, za úsvitu i v daždi.
Nech príde to, čo má prísť, veď raz sa tak stane.
Taký je všetkých údel, život. A naše dlane?
Cez ne bude svitať posledné Božie ráno.
Povieme ti. Nech príde, čo ma prísť. ÁNO...
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.