Vyznanie
Kosti mi praskajú
ako staré parkety.
Na lustri hniezdi svetlo
zložené pod
krídla opusteného vtáka.
Tá jeseň. – Október počíta
zo stromov listy
a roznáša ich
všetkým rekomando.
Nesie správy, včera, zajtra, dnes.
studený, kvapka
po kvapke jesenný dážď.
Láska moja, najsladšie pery máš
ako vášeň v ohni med.
Na chvíľu, v tichu básne zastal čas.
Milujem ťa.....Teraz,
v tomto okamihu plných krás.
Vietor veje zo severu.
Je mrazivá jeseň ako kosa.
Padá tichý nekompromisný dážď.
Milujem ťa. Mám Ťa rád.
V srdci mojom nikdy nenájdeš chlad.