Gabriel Németh spisovateľ Poézia krásy

Povedzte hviezdam, nech neplačú,

nech z očí sa im nerinú perly biele.

Nech noc nie je studená, ostrá bolesťou ako kosa.

Nech, nech a iné vypovedané smútky...

Tie sny, keď snívaš s tými, ktorí

ťa opustili navždy, bez rozlúčky,

v tichu bolestivých slz.

Nestačí to?

Tak nech nie je nech, nech a nech...

Nech nespustí sa rieky breh

a voda nech sa na nás nevalí.

Čo život nám dal, iba to sme brali

a brať stále budeme.

Lásku, šťastie, ale i bolesť, smútky, žiale,

to, čo nám osud nadelil.

Povedzte hviezdam, nech neplačú,

nech z očí sa im nerinú slzy ako perly biele.

Odišiel blízky . A to je celé.

Tá bolesť v modlitbu zopnutá,

keď i deň oblieklo si súkno čierne.

Verte, bolesť ostáva. A to je celé.