Báseň pre mamu
/ venujem mojej mame /
Slnko zapadlo v Tvojich očiach, mama,
Jeho lúče slabo vidieť,
ako Tvoju mladosť, kráčajúca spomienkami,
pod oknom, kde spí starý dub.
Všetko v živote je len raz,
mladosť, čas, keď skutočne
od srdca miluješ a máš rád.
Všetko je raz..... Staroba, keď vráskavejú Ti ruky,
chvejú sa ako vietor v speve trilkujúceho slávika.
Všetko je vždy raz, aj tie verše básnika.
Všetko, všetko, kým dôjdeš k svojmu krížu
a všetkým dáš navždy zbohom.
Ale si ešte tu a to teší, Si tu, ako slnko,
ktoré sa vracia zo súhvezdia Draka
do Údolia červených ruží,
aby za brieždenia vyšlo na oblohu
a niesla sa jesennými kvapkami vpred.
Na život treba vlahu, aby zem bola
prepotená do poslednej kvapky
a na jar zarodila......
Pristúpim k oknu,
Vonku sa stráca moje detstvo...
Vidím Tvoju mladosť, mama,
sviežu ako kvapka rosy.
Viem Boh vo svojom srdci
pre všetkých lásku nosí.
A ty si vedomá, čo raz príde,
Čo raz príde, musí prísť.
Bude tu jeseň . – Zo stromu opadne posledný list.
Príde posledné lúčenie, potichučky,
navždy s stiskom vŕzgajúcej kľučky,
keď príde čas a ja ostanem sám.
Na ceste životných tratí, nastúpim do vlaku,
Na konečnej ma ešte vždy ktosi čaká.....
Ale, čo bude, keď príde moja vlastná jeseň pod oknami?
Obzriem sa za seba a poviem, všetko je, drahá mama, za nami.
Prišiel ten čas za Tebou ísť.