Básnik nikdy nezomiera
Mrazivý vietor hrá
na husliach Paganiniho.
Posledné nokturno – Poslednú symfóniu.
Všetko si do neba vezmeme,
Tu hudbu, husle, slák.
Zostanú tu však naše básne.
Ten poklad v srdci,
ktoré nikdy neutíchne.
Básnik nikdy nezomiera.
Vie, že zostať tu musí pre mnohých,
čo ho mali a majú rady.
Noc nezatiahne nikdy čierna obloha.
Verte, ani básne neplačú, v tej chvíli,
A možno sa mu pod osudom konár píli,
ale on žije, existuje, je tu.
Jeseň, tá noblesná dáma,
kráča oproti dažďu vpred.
Je čas daždivých kvapiek,
A prší nám do spomienok
Sladkých ako v ohni med.
Básnik, je slovo. – Kristus. Je Nazaret