Gabriel Németh spisovateľ Poézia krásy

Ticho je akosi v básni.

Deň za dňom uteká stále vpred.

Za oknami prišla jar,

čosi mi šepoce jej kvet.

Ráno je  šťastné

a s ním deň biely.

Píšem a a píšem vyhasli

hviezdy na papieri.

Čo ostalo?

Bola jar a teplý marec.

Povedal som iba február,

poberaj sa starec.

A tak ostalo zakvitnuté teplo

dvoch dlaní.

Brieždi sa slnko na svitaní.

Nič menej, nič viac....

Vítal som jeho výsosť jar – mladú pani

Dobre vie, stromy žijú v nás

i v mojom srdci statný, zelený a mladý strom

V ňom spievajú

kvetmi Osudovú čerešní.

Sybylina  veštba nič zlého neveští.

Básnik má k slovu blízko.

Dokáže v žilách iných rozihrať teplo

a každého  mať rád.

Jar zakvitla, nepozná viac,

čo je mráz a chlad.