Kam kráčaš poézia?
Zvláštna otázka, na ktorú nie je jednoduchá odpoveď. Áno, poézia napreduje vpred k svojim čitateľom. Bohužiaľ, to ona kráča k nim, nikdy nie naopak..Hoci poézia je neskutočne krásny literárny žáner, mnohí jej nerozumejú, alebo ani jej rozumieť, nechcú. Pritom stačí tak málo, vytvoriť si pri nej pohodu, spraviť si napríklad kávu, pustiť si vážnu hudbu, pri každej metafore si predstaviť, čo báseň chce povedať a koniec koncom si jednotlivé metafory predstaviť. I pri počúvaní vážnej hudbe je to tiež takto Počúvate Vivaldiho Štyri ročné obdobia, predstavivosť u Vás funguje, predstavujete si zakvitnutú lúku, kvety, alebo slnko vychádzajúce na svitaní..Ako kedysi hlavný knihovník v malom mestečku na pohraničí som sa stretol, s tým, že študenti poéziu nechceli čítať, nebavila ich. Veľké problémy im robili jednotlivé básne rozoberať ich vedieť vlastne, čo básnik svojou tvorbou chcel povedať.
Poézia sa stala tak pre nich nezrozumiteľná a nikto nechcel urobiť prvý krok k jej porozumeniu. Neskôr to na maturitných skúškach. Pre nás umelcov – básnikov, je poézia chlebom, nemôžeme bez nej žiť.. Nikdy nám jej dosť. Chceme byť ňou čím viac nasýtení, občas i presýtení. Písať je náš život, hľadáme v ňom okamihy tak, aby bol pre nás inšpiráciou, pri písaní nových a nových básní..
Básnik nikdy nezomiera, ostávajú po ňom jeho básne, jeho vlastný svet poézie, pre ktorý žil A písal.....A ostáva tu na Zemi, ako to slnko, ktoré je pokrvnou sestrou planéty, na ktorej žiť, znamená, milovať slovo. Písal vždy srdcom pre milovníkov poézie.Zvláštne, za okamih sa rozozvučia zvony a budú biť ako srdce básnika, ktorý prahne po poézii. Na stole mám kávu, sedím za stolom a píšem. Keď napíšem to, čo je treba, vstanem, podídem k oknu, otvorím ho a pozerám na oblohu, jasnejšiu ako moje myšlienky. V tom si uvedomím, že poéziu píše i Boh Stačí vnímať obyčajné svitanie, či súmrak, keď sa pod oknami plíži súmrak ako had. Je plný hviezd a tá romantika rozprávkovej oblohy, je poézia.. Dáva nám krídla a žije v symbióze s časom, kde celý svet je poézia. Tá jednoducho znamená žiť a písať na jeden dych, pre tých, ktorý žijú a milujú skutočne poéziu, a rozumejú jej.