Neklíže a móda
Zvláštne sú chvíle básnika.
Sedí za pracovným stolom,
s rukami na počítači a píše.
Internet predbehol dobu a starý,
dobrý, písací stroj
poslal do dôchodku.
Po pravej strane káva,
po pravej popolník špakov,
Cigareta... Potiahneš si
z nej a píšeš ďalej
Všetko je divadlo .
Tak osud básnikovi nalej.
IN VINO VERITAS
Vo víne hľadaj pravdu.
Má rád pravé modranské.
Dnes nezáleží na láske.
Dosky, ktoré znamenajú svet.
Opona sa roztiahla. Publikum tlieska.
Žije, existuje, realita ranného brieždenia,
Pri slove, pri poézii, pri básni.
Presne tak slovo za slovo
a báseň ide, kráča opatrne zblízka.
Hviezdy tu ostali. Severka, je iskra.
Tá pravá iskra v očiach básnika.
Sen o sne a iné smútky,
Spriada sa poézia ako niť.
horúcou ihlou sa nikdy nepíše
Lyrika vyšla z módy,
a predsa nosí nekližé.