Gabriel Németh spisovateľ Poézia krásy

Je popoludnie, bezbrehé popoludnie.

Jar sa s aprílom snúbi.

Lásku a spoločné áno mu sľúbi.

Za svedka sú pozvaný mladý švihák Paríž,

a ešte krajšia pani Seina.

Sú okamihy šťastia, keď sa neha do jej vôd vlieva

Sú chvíle šťastia, neskutočnej lásky.

Odpovede bez otázky

a zrýchlený tlkot srdca obidvoch Jeho a Jej,

rozkvitli púpavy na lúke zelenej.

Veď láska lásku láska v  každý čas.

Dozrela jar a apríl na nehu, vášeň ako réva.

Pod oknami odchádza šťastný deň, už sa stmieva.

Trblietavé hviezdy sú už dávno doma.              

Ktosi sa oprel o hradskú a myslí na lásku,

V tichosti noci, v tichosti slova,

teraz a navždy znova a znova.....